Kultúrne dedičstvo
Kultúrna identita
Muránska planina nie je len prírodným klenotom, ale aj územím s bohatou kultúrnou tradíciou. Jej identita sa formovala stáročiami a zachovala sa v podobe folklóru, hudby, remesiel a tradícií, ktoré odrážajú život pastierov, remeselníkov a obyvateľov horského regiónu. Obce ako Heľpa, Šumiac, Telgárt, Pohorelá, Muráň či Tisovec prispievajú svojimi osobitnými príbehmi k celkovému kultúrnemu obrazu planiny.
Horehronský viachlasný spev (UNESCO)
Región je známy horehronským viachlasným spevom, ktorý bol v roku 2017 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Tento unikátny štýl spevu sa vyznačuje paralelným vedením hlasov a jemnými mikrotonálnymi nuansami. Odráža historický vplyv valašskej kolonizácie aj liturgickej hudby.
Varianty spevu sa líšia podľa jednotlivých lokalít, najmä v obciach Heľpa, Šumiac a Telgárt, pričom spev je prirodzene prispôsobený horskému prostrediu a jeho akustike.
Zaujímavosti (Vedeli ste?)
1.
Zápästky boli kedysi dôležitou súčasťou slovenského kroja. Išlo o úzke tkané alebo pletené pásy látky, ktoré nosili predovšetkým muži. Chránili zápästie, stiahli široké rukávy košieľ a zároveň slúžili ako ozdoba sviatočných krojov. Ich výroba bola rozšírená na Horehroní, Liptove, Spiši či v podtatranských oblastiach.
2.
Muránska planina bola kedysi známa výrobou skla a železa. V 17. storočí tu vznikali sklárske huty a v 19. storočí hámre na spracovanie železa, ktoré zásobovali široký región.
3.
Coburgovský kaštieľ v Pohorelej, postavený v rokoch 1834 – 1835, slúžil ako letné sídlo rodiny Coburgovcov a hostil aj významné európske panovnícke rody. Svoje chvíle tu trávil napríklad aj nemecký cisár Vilém či Rudolf Habsburský.
4.
Brezno získalo výsady slobodného banského mesta už v roku 1380. Na jeho vývoj mali veľký vplyv nemeckí kolonisti, ktorí priniesli do regiónu rímskokatolícke vyznanie. Podľa miestnej povesti prví osadníci (baníci) prišli až z Tirolska
5.
Mária Széchyová, známa ako Muránska Venuša, bola jednou z najvýraznejších žien 17. storočia na Slovensku. Bola prapravnučkou obávanej Alžbety Báthoryovej a preslávila sa ako krásna, odvážna a neskrotná veliteľka Muránskeho hradu.Preslávila sa nielen krásou a odvahou, ale aj svojou výstrednosťou. Obliekala sa do pánskych šiat, jazdila na koni mužským spôsobom a svojím správaním provokovala dobovú spoločnosť.Na jej pamiatku je pomenovaná jedna z najkrajších turistických magistrál Slovenska – Cesta Márie Széchy.
Kontakt
Projekt zamýšľa moderným a inovatívnym spôsobom propagovať turistický potenciál regiónu Národného parku Muránska planina prostredníctvom tvorby audiovizuálnych diel. Je financovaný Európskou úniou z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Cieľom projektu je propagovať a rozvinúť cestovný ruch v regióne, prilákať nových turistov, stimulovať tvorbu nových podnikateľských subjektov, tvorbu nových pracovných miest, a tým pádom zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov.